Ked dieta hlada robotu

Pred domom stál chlapec, zdalo sa že čaká na mňa kým mu otvorím dvere. Nevedel vyloviť spod mikiny a lyziarske bundy kľúče na krku. Poďakoval a zo stojanu s letákmi zobral z každého jeden kus. Ešte kým sme čakali na výťah začal listovať.

 

Čo konkrétne hľadáš? Vyzvedal som. Pozrel vážne na mňa a povedal, že prácu pre mamu.

 

A akú prácu hľadáš pre mamu? Spýtal som sa a hneď som zneistel nad svojou otázkou. Moja mama vie všetko, odpovedal a prekvapene si ma premeral. Aké povolanie? Čo jej ide najlepšie? Doplnil som opatrne. Moja mama veľmi dobre varí aj pečie koláče. Vie upratovať, žehliť a pekne sa smeje.

 

Trochu som sa červenal. Malý muž so mnou nadviazal očný kontakt. Bol to čistý rez priamo do hlavy. Vieš o niečom, a zdalo sa mi že prižmúril oči. Povedal som, že neviem ale spýtam sa priateľov.

 

Vieš mám to tu rád. Chodím do siedmej triedy a mama povedala, že ak nič nezoženie budeme sa musieť sťahovať. Vraj budeme musieť isť bývať inde a tu nám je dobre. Prežil som tu celý svoj život. Pozrel na mňa a ihly jeho očí mi do spomienok vytetovali ten deň.

 

Vysvetlil som mu, že zatiaľ neviem, no dám mu vedieť na jeho dvanáste poschodie. Zroloval tlačivá do ruky a počkal kým vystúpim. O niečo vyšší ako sme nastupovali mi povedal; Nezabudni!